Ochranné známky JUVENTUS, JUVE a jsou ve výhradním vlastnictví fotbalového klubu Juventus Football Club, Turin, Italy
Trademarks JUVENTUS, JUVE and are the sole property of the football club Juventus Football Club, Turin, Italy
Ako Max Allegri prebudoval Juventus na hybnú silu v Európe
PDF Tisk Email

Andrea Agnelli, klubový prezident, konal rýchlo; Massimiliano Allegri bol odhalený ako Conteho nástupca hneď nasledujúceho dňa. Nasledoval výsmech. Podľa väčšiny prihliadajúcich mal byť toto koniec dominancie Juventusu, regresívne menovanie ktoré zaistí, že titul bude smerovať niekam inam od roku 2011. Koniec koncov, Allegri bol vyhodený z jeho posledného jobu milánskeho trénera po dozore ich katastrofálneho úpadku do nižšieho stredu tabuľky. Poslednou kvapkou bola prehral zo Sassuolom v Januári 2013, ktorá nechala Rossoneri potápajúcich sa na 11. mieste, 30 bodov od prvého miesta a len 6 bodov nad spodnou trojkou. Allegriho menovanie teda bolo široko považované ako jasný krok späť, krok, ktorý dal iniciatívu do rúk Rímu a Neapolu ešte predtým ako nastal vôbec výkop. 11 mesiacov neskôr – ťažko by mohli byť názory rozličnejšie. Juve pridalo ďalší titul Série A k ich rozsiahlej kolekcii končiac 17 bodov pred vyzývateľmi z Ríma, rovnako ako výhru Coppa Italia po prvýkrát v predchádzajúcich dvoch dekádach.

Najpôsobivejšia zo všetkého je účasť v sobotňajšom finále LM s Barcelonou, mieriac k zabezpečeniu bezprecedentného treble a doneseniu slávnej trofeje k talianskym brehom po 5 ročnej prestávke. Priaznivci klubu zahádzali Allegriho vajíčkami v deň jeho vymenovania. Minulý víkend zvíťazil v 38. zápase sezóny a cez víkend vojde do histórie. Negatívne vnímanie Allegriho na polostrove bolo stále nejako nefér. Jeho finálna sezóna na San Siro bola neodškriepiteľne sklamaním, ale milánske problémy túto sezónu ukázali, že problémy sú hlboko zakorenené a zasahujú hlboko za možnosti manažéra. Predtým bývalý záložník vyhral Scudetto v 2010-11 a zázračne zabezpečil miesto v LM 2 roky neskôr napriek strate Ibru, Thiaga Silvu, Nestu, Seedorfa, Gattusa, Zambrottu a aj Inzaghiho v letnom prestupovom období.

Allegri prevýši všetky predchádzajúce úspechy ak Juve vyhrá LM túto sezónu. Napriek ich dominancii v Sérii A, Conteho tím zápasil s ťažkosťami na kontinente, bol jednoznačne porazený Bayernom Mníchov v štvrť finále pred dvoma rokmi a vypadol zo skupiny minulý rok. Toto však nebol tohtoročný prípad pretože si stará dáma počínala vynikajúco na všetkých frontoch. Allegri nakázal trpezlivosť a kontrolu, inštruujúc jeho tím držať sa v tempe v jednotlivých hrách ale aj skrz celú sezónu. To je rozdielny prístup oproti Contemu, ktorý vyžadoval permanentnú intenzitu a chcel aby jeho tím posúval loptu rýchlo dopredu, šiel oponentom po krku od prvej minúty. Juventus je stále schopný rýchleho a dravého futbalu, ale teraz má aj iný mód ktorý im pomáha hospodáriť s energiou a čakať na svoj čas. Táto zmena sa odzrkadlila – i keď minimálne – v dvoch kľúčových štatistikách: Priemerné držanie lopty stúplo z 54 na 55% a priemerná dĺžka pasov sa posunula z 18,76 na 17,54 metra. Berúc do úvahy, že túto sezónu hráči odohrali takmer 60 zápasov, rozvážnejší a udržateľnejší štýl uvedený Allegrim je bystrý a so stále možným treble sa zjavne trpezlivosť vyplatila.

Druhá veľká úprava bola ohľadom formácie. Conte, dogmatický tréner ktorý je neochvejný v jeho oddanosti určitému spôsobu robenia vecí, využíval formáciu 3-5-2 v takmer každom jednom stretnutí v posledných dvoch sezónach keď bol pri kormidle. Bianconeri vládli s formáciou doma ale bolo tu silné podozrenie, že ich drží späť, keď čelia oponentom vyššej kvality v zahraničí. Vskutku, takmer všetky formácie sú neutrálne a je to ich aplikácia ktorá ich delí. 3-5-2 je všeobecne zraniteľná na rýchle zmeny hry a preťažuje šírku čo je bežnejšie vo vyššom tempe v zápasoch mimo Talianka.

Allegri je skôr pragmatik ochotný adaptovať sa záležiac na opozícii alebo okolnostiach ktorým čelí. Berúc do úvahy dlhotrvajúci úspech hráčov a jeho osobnú nepopularitu v tom čase bolo logické udržať Conteho obľúbený tvar pred postupným prechodom vpred na zadnú štvorku ako sezóna pokračovala. Marchisio, jeden z najlepších účinkujúcich túto sezónu, úhľadne zhrnul rozdiel medzi týmito dvoma manažérmi v Auguste: „Allegri nám vysvetlil, že nebudeme lipnúť na jedinej formácii – máme zoznam kvalít ktoré nám umožňujú zmeniť identitu počas hry. S Contem bolo všetko viac plánované a výsledok hovoril za seba – tri ligové tituly v rade a dva superpoháre. Teraz je to iné, Allegri má rozdielnu predstavu hry. Pracujeme hlavne na držaní lopty. V Európe to funguje dobre, videli sme to minulý rok keď sme čelili rozličným tímom – oni hrali zabezpečený futbal kým my sme čelili problémom. Či toto vylepšilo predstava byť cíteným v Európe? Určte.“

Prvé vystúpenie s teraz dobre známou 4-3-1-2 prišlo v novembrovom zápase LM v skupinovej fáze proti Olympiakosu. Dnes sa to zdá troška čudné, ale Allegri bol vstupujúc do domáceho zápasu pod spravodlivým tlakom. Stará Dáma bola len tri body pred AS Rím a prehrala 2 z troch zápasov v Európe čo znamenalo, že prehra doma proti Grékom by ich odsúdila k ďalšiemu predčasnému odchodu. Chiellini a Bonucci utvorili partnerstvo v strede defenzívy s Asamoahom a Lichtsteinerom boli posunutý späť do konvenčnej role full-backov. Pirlo hral v jeho klasickej roli deep-lying playmakera s Pogbom a Marchisiom hrajúcimi mierne vysunuto. Vidal bol použitý na vrchole zálohy, spájajúc sa s útočníkmi Tevezom a Moratom vždy, keď to bolo možné. Potom čo vsietil Pirlo dajúc Juve vedenie uprostred prvého polčasu, Olympiakos sa zlepšil otočiac na 1-2 po hodine hry. 4-3-1-2 mohla byť hneď zahodené ak by skóre ostalo rovnaké ale Juventus dvakrát skóroval v rýchlej následnosti aby si zabezpečil vitálne 3-2 víťazstvo ktoré ich nastavil na ceste do vyraďovacích fáz. Odvtedy Allegri prepínal medzi dvoma formáciami – niekedy dokonca počas hry čo vyústilo do dobre nacvičeného a takticky flexibilného tímu. V oboch semifinále s Realom Madrid Juve začalo s 4-3-1-2 a neskôr, keď chceli hru umŕtviť a udržať si svoju výhodu prešli do 3-5-2.

Teraz tu je debata, čo Max použije v Berlíne. Je tu názor, že 3-5-2 by dalo Juve najväčšiu šancu vyrovnať sa s neskutočným barcelonským triumvirátom Neymar-Suarez-Messi a zatiaľ aj spojenie 3 v 3 s Kataláncami v zálohe a dvoma útočníkmi na hrote. Pravdepodobnejšia možnosť je však 4-3-1-2 nakoľko dostal stred obrany tvrdú ranu v podobe straty Chiellinyho, Barzagli je stále otázny a je nepravdepodobné že Allegri použije Ogbonnu, ktorý hral len 77 minút v tejto sezóne LM, na tak veľký zápas. Systém štyroch obrancov tiež lepšie ochráni Teveza a Moratu pred izoláciou s extra záložníkom zabezpečujúcim, že bude Juve väčšou hrozbou idúc vpred. Ak aj vyššie spomenutá útočná os Barcelony je neodškriepiteľne najlepšie útočné trio na svete, Juventus oplýva jednou z najsilnejších defenzív na planéte. Len Bayern (18) a Barca (21) inkasovali menej gólov než taliansky šampión (24) v top 5 európskych ligách. Nestarnúci Gigi zažil fantastickú sezónu medzi tyčkami, kým Bonucci utíšil dlhosiahle obavy či je schopný hrať v rovnej zadnej štvorke.

Nám fanúšikom už len ostáva veriť, že to Max postaví správne, všetko zapasuje a my sa na konci budeme tešiť!

 

Komentáře
Hledat RSS
Smejo   |2015-06-05 18:03:13
avatar jednoznacne 4312 my im musime ustrazit Iniestu a hlavne nedovolim im hrat zo zaloznikmy lebo bude zle Forza JUVE
Narmondil   |2015-06-05 13:50:37
avatar Dodávám, že shadow měl spoustakrát pravdu, když se tu v uplynulých letech rozčiloval.....
mrshadow60   |2015-06-05 17:30:06
oOoO dakujem

pod contem to bola strojova hra, kde prevladala individualna sila hracov vdaka naliatym milionom a ten 1 gol sme vzdy dako ukopali.

Az Allegri, aj ked bol len priemerny trener, dokazal vyuzit potencial timu, nebal sa zmeny a nebal sa zapojit ani novych hracov.

presne ako si
pisal, pereyra by si ani netukol pod contem ..zahral by 2 zapasy a zvysok by presedel... a kolko krat bol pod allegrim najlepsi na ihrisku ?? druhu polku sezony mal fenomenalnu a dokazal podavat vyborne a hlavne vyrovnane vykony..
Narmondil   |2015-06-05 13:49:54
avatar Musím říct, že když vidím, jak špatně je na tom zbytek Serie A. Tak v mých očích Conteho úspěch trochu bledne. Vrátil hráčům vítěznou mentalitu, ale to je v podstatě vše. Takticky to byl tvrdohlavý mezek, neflexibilní, který se okamžitě urážel a trucoval, když mu někdo
něco vyčetl. Conte je jedinečný vítěz a Bianconero, ale není jedinečný trenér. Myslím, že se to brzy projeví i u Squadry Azzury, že nemá moc invenci. Rozčilovalo mě, jak stavěl pořád ten stejný tým a nestřídal do 80.minuty. Letos by pod ním Sturaro jen seděl na lavičce,
Pereyra by taky možná jen přihlížel. Minimálně by ani jeden neměl sebevědomí, jaké mají pod Allegrim. Vidal s Marchisiem už by zase měli od března svalové zranění. Conte vybojoval 3 tituly v řadě, ale v době, kdy mu celá Serie A ustoupila do pozadí. Jsem rád, že už nás
netrénuje, když vidím Allegriho práci.
Komentář mohou přidat pouze registrovaní uživatelé!

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."

Sdílet